Sedím na zemi. Izba je prázdna. Sedím presne v strede... Teda, v strede aktuálneho priestoru bez nábytku. Podo mnou je koberec, pod kobercom dlážka... Pod ňou najskôr niekoľko potrubí, strop a ďalší ľudia. Možno ďalší ľudia, ktorí sedia v strede izby rovnako ako ja. Však väčšia pravdepodobnosť je, že tam nik nie je. Som tu len ja. Ja a veľa bieleho...

KEEP READING...

     Bol to len sen. Sen tmavej noci. Kráčali sme plážou, jemným pieskom, vlažná voda, pretiekla nám pomedzi prsty. Lúč mesačného svitu, pozriem hore, je krásny. Plný, vyníma sa na oblohe ako nádherná labuť. Vždy ukazuje svoju tvár, pravú tvár... Aj keď nik nevie, čo ukrýva na odvrátenej strane... Občas ľudí prirovnávam práve k mesiacu. Za ich nemou tvárou sa vždy ukrýva...

KEEP READING...

     Som chorá. Teplota, bolesť hrdla, upchatý nos... Cítim sa tí ľudia z reklamy na lieky... Ale dnes nie o tom. Moje narodeniny na neodkladne blížia. Pomaly rozmýšľam nad drobnosťami, ktoré stále chýbajú v mojom šatníku. Mojou momentálnou obsesiou sú klobúky a jeden krémový z EBAY by padol ako uliaty mojej tmavej kučeravej hlavičke. Tiež krásne nude lodičky, tohtoročná sezónna nutnosť a...

KEEP READING...

     Bolí to... Bolí to, keď má človek zlomené srdce. Vtedy kráča ulicou. Nocou prázdnou. Žiara pouličných lámp, lúč mesačného svetla naberá na intenzite. Díva sa naň. Smutnými očami a začne plakať. Na tvári cíti kvapky teplého dažďa a kráča ďalej. Ďalej... Nevedno kam. Však kráčať je to jediné, čo nemej tvári ostáva... Sme obkolesení všetkými tými klamstvami a ľuďmi, čo vravia...

KEEP READING...